Krst
je prvou sviatosťou, bránou, ktorá nám otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krst je sviatosťou znovuzrodenia z vody a Ducha Svätého.
Ustanovenie a obrad krstu
Krst ustanovil Ježiš Kristus, keď zveruje apoštolom misijné poslanie s cieľom krstiť: "Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca, i Syna i Ducha Svätého" (Mt 28. 19-20).
Krst sa udeľuje liatím vody, alebo ponorením do vody a pri krste sú vyslovené slová : "XY, ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého."
V krste dostávame od Boha nasledovné milosti – dary:
- stávame sa božími deťmi
- zmýva sa nám z duše dedičný hriech
- zmývajú sa nám všetky ostatné hriechy
- stávame sa súčasťou Cirkvi – Kristovho tajomného tela
Krst môže udeliť biskup, kňaz a diakon, v nebezpečenstve života každý človek.
Krst môže prijať len človek, ktorý ešte nebol pokrstený.
Krst dieťaťa
Krst sa udeľuje vo farskom kostole vo Svrčinovci v sobotu po rannej sv. omši (cca 8:45). Krstná náuka je súčasťou obradu.
Pre dieťa je potrebné zabezpečiť bielu košieľku s vyšitým menom (prípadne aj priezviskom) a dátumom krstu a krstnú sviecu.
Krstní rodičia
Každý pokrstený má mať podľa možností krstného rodiča, ktorého úlohou je pomáhať pokrstenému žiť podľa kresťanskej viery.
Aby niekto mohol prijať úlohy krstného rodiča, je potrebné:
- aby ho určil sám krstenec alebo jeho rodičia, alebo ich zástupca, a aby bol schopný a mal úmysel plniť túto úlohu
- aby zavŕšil šestnásty rok života, ak diecézny biskup nestanovil iný vek
- aby bol katolík, pobirmovaný a ktorý už prijal najsvätejšiu Eucharistiu, a viedol život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať
- aby nebol postihnutý nijakým kánonickým trestom, zákonne uloženým alebo vyhláseným,
- aby nebol otcom alebo matkou krstenca.
Pokrstený, ktorý patrí do nekatolíckej ekleziálnej spoločnosti, môže byť iba ako svedok krstu.